Paṇṇāsanipāta

275 segments · SuttaCentral ·

Tip — double-click any Pāli word to look it up in the dictionary.

0.1

Jātaka

0.2

Paṇṇāsanipāta

0.3

Niḷinikāvagga

0.4

3. Mahābodhijātaka

1.1

“Kiṁ nu daṇḍaṁ kimajinaṁ,

1.2

kiṁ chattaṁ kimupāhanaṁ;

1.3

Kimaṅkusañca pattañca,

1.4

saṅghāṭiñcāpi brāhmaṇa;

1.5

Taramānarūpohāsi,

1.6

kiṁ nu patthayase disaṁ”.

2.1

“Dvādasetāni vassāni,

2.2

vusitāni tavantike;

2.3

Nābhijānāmi soṇena,

2.4

piṅgalenābhikūjitaṁ.

3.1

Svāyaṁ dittova nadati,

3.2

sukkadāṭhaṁ vidaṁsayaṁ;

3.3

Tava sutvā sabhariyassa,

3.4

vītasaddhassa maṁ pati”.

4.1

“Ahu esa kato doso,

4.2

yathā bhāsasi brāhmaṇa;

4.3

Esa bhiyyo pasīdāmi,

4.4

vasa brāhmaṇa māgamā”.

5.1

“Sabbaseto pure āsi,

5.2

tatopi sabalo ahu;

5.3

Sabbalohitako dāni,

5.4

kālo pakkamituṁ mama.

6.1

Abbhantaraṁ pure āsi,

6.2

tato majjhe tato bahi;

6.3

Purā niddhamanā hoti,

6.4

sayameva vajāmahaṁ.

7.1

Vītasaddhaṁ na seveyya,

7.2

udapānaṁvanodakaṁ;

7.3

Sacepi naṁ anukhaṇe,

7.4

vāri kaddamagandhikaṁ.

8.1

Pasannameva seveyya,

8.2

appasannaṁ vivajjaye;

8.3

Pasannaṁ payirupāseyya,

8.4

rahadaṁ vudakatthiko.

9.1

Bhaje bhajantaṁ purisaṁ,

9.2

abhajantaṁ na bhajjaye;

9.3

Asappurisadhammo so,

9.4

yo bhajantaṁ na bhajjati.

10.1

Yo bhajantaṁ na bhajati,

10.2

sevamānaṁ na sevati;

10.3

Sa ve manussapāpiṭṭho,

10.4

migo sākhassito yathā.

11.1

Accābhikkhaṇasaṁsaggā,

11.2

asamosaraṇena ca;

11.3

Etena mittā jīranti,

11.4

akāle yācanāya ca.

12.1

Tasmā nābhikkhaṇaṁ gacche,

12.2

na ca gacche cirāciraṁ;

12.3

Kālena yācaṁ yāceyya,

12.4

evaṁ mittā na jīyare.

13.1

Aticiraṁ nivāsena,

13.2

piyo bhavati appiyo;

13.3

Āmanta kho taṁ gacchāma,

13.4

purā te homa appiyā”.

14.1

“Evañce yācamānānaṁ,

14.2

Añjaliṁ nāvabujjhasi;

14.3

Paricārakānaṁ sataṁ,

14.4

Vacanaṁ na karosi no;

14.5

Evaṁ taṁ abhiyācāma,

14.6

Puna kayirāsi pariyāyaṁ”.

15.1

“Evañce no viharataṁ,

15.2

Antarāyo na hessati;

15.3

Tuyhaṁ vāpi mahārāja,

15.4

Mayhaṁ vā raṭṭhavaddhana;

15.5

Appeva nāma passema,

15.6

Ahorattānamaccaye.

16.1

Udīraṇā ce saṅgatyā,

16.2

bhāvāya manuvattati;

16.3

Akāmā akaraṇīyaṁ vā,

16.4

karaṇīyaṁ vāpi kubbati;

16.5

Akāmākaraṇīyamhi,

16.6

kvidha pāpena lippati.

17.1

So ce attho ca dhammo ca,

17.2

kalyāṇo na ca pāpako;

17.3

Bhoto ce vacanaṁ saccaṁ,

17.4

suhato vānaro mayā.

18.1

Attano ce hi vādassa,

18.2

aparādhaṁ vijāniyā;

18.3

Na maṁ tvaṁ garaheyyāsi,

18.4

bhoto vādo hi tādiso.

19.1

Issaro sabbalokassa,

19.2

sace kappeti jīvitaṁ;

19.3

Iddhiṁ byasanabhāvañca,

19.4

kammaṁ kalyāṇapāpakaṁ;

19.5

Niddesakārī puriso,

19.6

issaro tena lippati.

20.1

So ce attho ca dhammo ca,

20.2

kalyāṇo na ca pāpako;

20.3

Bhoto ce vacanaṁ saccaṁ,

20.4

suhato vānaro mayā.

21.1

Attano ce hi vādassa,

21.2

aparādhaṁ vijāniyā;

21.3

Na maṁ tvaṁ garaheyyāsi,

21.4

bhoto vādo hi tādiso.

22.1

Sace pubbekatahetu,

22.2

sukhadukkhaṁ nigacchati;

22.3

Porāṇakaṁ kataṁ pāpaṁ,

22.4

tameso muccate iṇaṁ;

22.5

Porāṇakaiṇamokkho,

22.6

kvidha pāpena lippati.

23.1

So ce attho ca dhammo ca,

23.2

kalyāṇo na ca pāpako;

23.3

Bhoto ce vacanaṁ saccaṁ,

23.4

suhato vānaro mayā.

24.1

Attano ce hi vādassa,

24.2

aparādhaṁ vijāniyā;

24.3

Na maṁ tvaṁ garaheyyāsi,

24.4

bhoto vādo hi tādiso.

25.1

Catunnaṁyevupādāya,

25.2

rūpaṁ sambhoti pāṇinaṁ;

25.3

Yato ca rūpaṁ sambhoti,

25.4

tatthevānupagacchati;

25.5

Idheva jīvati jīvo,

25.6

pecca pecca vinassati.

26.1

Ucchijjati ayaṁ loko,

26.2

ye bālā ye ca paṇḍitā;

26.3

Ucchijjamāne lokasmiṁ,

26.4

kvidha pāpena lippati.

27.1

So ce attho ca dhammo ca,

27.2

kalyāṇo na ca pāpako;

27.3

Bhoto ce vacanaṁ saccaṁ,

27.4

suhato vānaro mayā.

28.1

Attano ce hi vādassa,

28.2

aparādhaṁ vijāniyā;

28.3

Na maṁ tvaṁ garaheyyāsi,

28.4

bhoto vādo hi tādiso.

29.1

Āhu khattavidā loke,

29.2

bālā paṇḍitamānino;

29.3

‘Mātaraṁ pitaraṁ haññe,

29.4

atho jeṭṭhampi bhātaraṁ;

29.5

Haneyya puttadāre ca,

29.6

attho ce tādiso siyā’.

30.1

Yassa rukkhassa chāyāya,

30.2

nisīdeyya sayeyya vā;

30.3

Na tassa sākhaṁ bhañjeyya,

30.4

mittadubbho hi pāpako.

31.1

Atha atthe samuppanne,

31.2

samūlamapi abbahe;

31.3

Attho me sambalenāpi,

31.4

suhato vānaro mayā.

32.1

So ce attho ca dhammo ca,

32.2

kalyāṇo na ca pāpako;

32.3

Bhoto ce vacanaṁ saccaṁ,

32.4

suhato vānaro mayā.

33.1

Attano ce hi vādassa,

33.2

aparādhaṁ vijāniyā;

33.3

Na maṁ tvaṁ garaheyyāsi,

33.4

bhoto vādo hi tādiso.

34.1

Ahetuvādo puriso,

34.2

yo ca issarakuttiko;

34.3

Pubbekatī ca ucchedī,

34.4

yo ca khattavido naro.

35.1

Ete asappurisā loke,

35.2

bālā paṇḍitamānino;

35.3

Kareyya tādiso pāpaṁ,

35.4

atho aññampi kāraye;

35.5

Asappurisasaṁsaggo,

35.6

dukkhanto kaṭukudrayo.

36.1

Urabbharūpena vakassu pubbe,

36.2

Asaṅkito ajayūthaṁ upeti;

36.3

Hantvā uraṇiṁ ajikaṁ ajañca,

36.4

Utrāsayitvā yena kāmaṁ paleti.

37.1

Tathāvidheke samaṇabrāhmaṇāse,

37.2

Chadanaṁ katvā vañcayanti manusse;

37.3

Anāsakā thaṇḍilaseyyakā ca,

37.4

Rajojallaṁ ukkuṭikappadhānaṁ;

37.5

Pariyāyabhattañca apānakattā,

37.6

Pāpācārā arahanto vadānā.

38.1

Ete asappurisā loke,

38.2

bālā paṇḍitamānino;

38.3

Kareyya tādiso pāpaṁ,

38.4

atho aññampi kāraye;

38.5

Asappurisasaṁsaggo,

38.6

dukkhanto kaṭukudrayo.

39.1

Yamāhu natthi vīriyanti,

39.2

ahetuñca pavadanti ye;

39.3

Parakāraṁ attakārañca,

39.4

ye tucchaṁ samavaṇṇayuṁ.

40.1

Ete asappurisā loke,

40.2

bālā paṇḍitamānino;

40.3

Kareyya tādiso pāpaṁ,

40.4

atho aññampi kāraye;

40.5

Asappurisasaṁsaggo,

40.6

dukkhanto kaṭukudrayo.

41.1

Sace hi vīriyaṁ nāssa,

41.2

kammaṁ kalyāṇapāpakaṁ;

41.3

Na bhare vaḍḍhakiṁ rājā,

41.4

napi yantāni kāraye.

42.1

Yasmā ca vīriyaṁ atthi,

42.2

kammaṁ kalyāṇapāpakaṁ;

42.3

Tasmā yantāni kāreti,

42.4

rājā bharati vaḍḍhakiṁ.

43.1

Yadi vassasataṁ devo,

43.2

na vasse na himaṁ pate;

43.3

Ucchijjeyya ayaṁ loko,

43.4

vinasseyya ayaṁ pajā.

44.1

Yasmā ca vassatī devo,

44.2

himañcānuphusāyati;

44.3

Tasmā sassāni paccanti,

44.4

raṭṭhañca pālite ciraṁ.

45.1

Gavañce taramānānaṁ,

45.2

jimhaṁ gacchati puṅgavo;

45.3

Sabbā tā jimhaṁ gacchanti,

45.4

nette jimhaṁ gate sati.

46.1

Evameva manussesu,

46.2

yo hoti seṭṭhasammato;

46.3

So ce adhammaṁ carati,

46.4

pageva itarā pajā;

46.5

Sabbaṁ raṭṭhaṁ dukhaṁ seti,

46.6

rājā ce hoti adhammiko.

47.1

Gavañce taramānānaṁ,

47.2

ujuṁ gacchati puṅgavo;

47.3

Sabbā gāvī ujuṁ yanti,

47.4

nette ujuṁ gate sati.

48.1

Evameva manussesu,

48.2

yo hoti seṭṭhasammato;

48.3

So sace dhammaṁ carati,

48.4

pageva itarā pajā;

48.5

Sabbaṁ raṭṭhaṁ sukhaṁ seti,

48.6

rājā ce hoti dhammiko.

49.1

Mahārukkhassa phalino,

49.2

āmaṁ chindati yo phalaṁ;

49.3

Rasañcassa na jānāti,

49.4

bījañcassa vinassati.

50.1

Mahārukkhūpamaṁ raṭṭhaṁ,

50.2

adhammena pasāsati;

50.3

Rasañcassa na jānāti,

50.4

raṭṭhañcassa vinassati.

51.1

Mahārukkhassa phalino,

51.2

pakkaṁ chindati yo phalaṁ;

51.3

Rasañcassa vijānāti,

51.4

bījañcassa na nassati.

52.1

Mahārukkhūpamaṁ raṭṭhaṁ,

52.2

dhammena yo pasāsati;

52.3

Rasañcassa vijānāti,

52.4

raṭṭhañcassa na nassati.

53.1

Yo ca rājā janapadaṁ,

53.2

adhammena pasāsati;

53.3

Sabbosadhīhi so rājā,

53.4

viruddho hoti khattiyo.

54.1

Tatheva negame hiṁsaṁ,

54.2

ye yuttā kayavikkaye;

54.3

Ojadānabalīkāre,

54.4

sa kosena virujjhati.

55.1

Pahāravarakhettaññū,

55.2

saṅgāme katanissame;

55.3

Ussite hiṁsayaṁ rājā,

55.4

sa balena virujjhati.

56.1

Tatheva isayo hiṁsaṁ,

56.2

saññate brahmacārino;

56.3

Adhammacārī khattiyo,

56.4

so saggena virujjhati.

57.1

Yo ca rājā adhammaṭṭho,

57.2

bhariyaṁ hanti adūsikaṁ;

57.3

Luddaṁ pasavate ṭhānaṁ,

57.4

puttehi ca virujjhati.

58.1

Dhammaṁ care jānapade,

58.2

negamesu balesu ca;

58.3

Isayo ca na hiṁseyya,

58.4

puttadāre samaṁ care.

59.1

Sa tādiso bhūmipati,

59.2

Raṭṭhapālo akodhano;

59.3

Sapatte sampakampeti,

59.4

Indova asurādhipo”ti.

60.1

Mahābodhijātakaṁ tatiyaṁ.

61.1

Paṇṇāsanipātaṁ niṭṭhitaṁ.

62.1

Tassuddānaṁ

63.1

Saniḷīnikamavhayano paṭhamo,

63.2

Dutiyo pana saummadantivaro;

63.3

Tatiyo pana bodhisirīvhayano,

63.4

Kathitā pana tīṇi jinena subhāti.